Vysoké Tatry (SOV) - Slovenský zväz sánkarov (SZS) oznámil deň pred koncom roka smutnú správu - v piatok ráno 30. decembra po ťažkej chorobe vo veku 69 rokov zomrel dlhoročný úspešný sánkarský tréner a funkcionár Dušan Činčár. Vedno so svojim rovesníkom, iba o osem dní starším Walterom Marxom, bezmála polstoročie formoval niekoľko generácií slovenských sánkarov. S menom Dušana Činčára sa spája predovšetkým pretekársky rast a úspechy najznámejšej predstaviteľky slovenského sánkovania v histórii a päťnásobnej olympioničky Márie Jasenčákovej. Ale napríklad prispel aj k rastu Miroslava Zajonca, ktorý sa po emigrácii do zámoria stal majstrom sveta. Na snímke Jána Súkupa Dušan Činčár so Striebornými kruhmi SOV, ktoré mu Slovenský olympijský výbor udelil v roku 2008.
Rodák zo Smokovcov Dušan Činčár, ktorý sa pretekársky sánkovaniu venoval popri lyžovaní a horolezectve, trénerskú prácu vykonával od roku 1966. Ešte v čase, keď sám súťažil, začal ako dobrovoľný tréner v TJ Vysoké Tatry. Postupne sa prepracoval na pozíciu trénera najprv juniorského tímu ČSSR a potom aj šéftrénera olympijského tímu ČSSR. Dlhší čas sa trénovaniu venoval popri zamestnaní, až dva roky pred ZOH 1984 v Sarajeve sa stal profesionálnym trénerom vo federálnom sánkarskom zväze. Po tom, čo nadriadené orgány vyhodnotili 12. miesto jeho zverenky Márie Jasenčákovej na ZOH v Sarajeve ako neúspech, sa znovu na niekoľko rokov vrátil do pozície dobrovoľného trénera. Od roku 1992 už pôsobil ako tréner Slovenského zväzu sánkarov. V rokoch 1995 – 1998 viedol náš olympijský tím, od roku 1998 sa venoval trénovaniu juniorov. Ako tréner sa zúčastnil na štyroch zimných olympijských hrách - v Lake Placide 1980, Sarajeve 1984, Nagane 1998 a v Turíne 2006. Slovenský olympijský výbor ocenil jeho dlhoročné trénerské pôsobenie v roku 2008 udelením Strieborných kruhov SOV. Na snímke Jána Súkupa je zachytený moment, keď si Dušan Činčár preberá toto vyznamenanie z rúk prezidenta SOV Františka Chmelára. Vedľa Dušana Činčára stojí jeho dlhoročný „spolubojovník“ Walter Marx, vpravo od neho Ervín Smažák.
„Dá sa povedať, že Dušan Činčár ma objavil. Bolo to v roku 1971, takže spoločne sme pri sánkovaní prežili štyridsať rokov. Už keď vtedy pred 40 rokmi spoločne s Walterom Marxom robili v Tatrách nábor, mi povedal, že raz by som mohla aj reprezentovať. Moju dlhoročnú kariéru som prežila predovšetkým pod jeho vedením. Bol pre mňa veľkou autoritou. V detstve som mala od neho odstup, veď bol o 15 rokov starší, ale postupne sa náš vzťah tréner – pretekárka zmenil na priateľský a taký zostal až do jeho smrti,“ povedala nám so smútkom v hlase Mária Jasenčáková, ktorá je dnes v pozícii generálnej sekretárky zväzu.
Najznámejšia zverenka Dušana Činčára pridala aj jeho charakteristiku: „Bol to veľmi cieľavedomý človek. Stále premýšľal o tom, čo robí a čo by sa ako dalo robiť lepšie. To preňho platilo tak v sánkovaní, ale aj v živote. Robil horského nosiča, chatára na chate pod Soliskom, zástupcu vedúceho v zotavovni na Hrebienku, pracoval aj v Rusku. Keď sa v roku 1987 presťahoval do Novej Lesnej, zapojil sa tam aj do verejného života ako poslanec obecného zastupiteľstva a kultúrny referent. A otvoril si tam menšiu reštauráciu. Sánkovaniu však venoval všetok voľný čas.“
Mária Jasenčáková prezrádza, že hoci už bol Dušan Činčár chorý, ešte na jeseň zväzoví funkcionári plánovali, že pôjde ako hosť na januárové I. zimné olympijské hry mládeže do Innsbrucku a potom aj na finále Svetového pohára. „Žiaľ, za posledné dva mesiace sa jeho stav veľmi zhoršil,“ dodáva.
Posledná rozlúčka s Dušanom Činčárom bude v utorok 3. januára 2012 o 13.00 h v Dome smútku v Starom Smokovci. Česť jeho pamiatke!
Ľubomír Souček (olympic.sk)